PRIŤAHUJE NÁS VIAC BIBLIA AKO ZJAVENIA VIZIONÁROV? O LECTIO DIVINA

Dnešní ľudia nemajú vedomosti vo viere, mnohí sa vyhovárajú, že nie sú vedení. To povedal raz tak úprimne jeden na nejakej púti so mnou, že on by aj veril v Krista, ale nebol vedený. A keď čítate Rim 1.kap. máte tam na to vedenie trochu inú odpoveď. DS v človeku pôsobí. Výhovorku celkom nemá. Ale na druhej strane my vieme, aké sú tlaky zvonku. A takisto si uvedomujeme, že dnes človek nemá  takú silnú chrbtovú kosť, aby vytrval v čítaní Biblie.
            Táto kniha Poďte a uvidíte (o. Majerník nám predstavoval knihu, ktorej je autorom) je určená aj pre tých, ktorí nemajú možnosť byť vedení kňazom. A s tým, že kňaz o takéto vedenie nemá záujem, sme sa stretli už často. A ja som mal menovite takých skúseností, že kňaz nechcel sledovať nejaký biblický krúžok, nemal hádam nič proti tomu, aby sa veriaci schádzali, ale nešiel k nim.
            Na Slovensku sa stretávam s takým skeptickým nezáujmom – jednoducho pohodlnosťou. A ja si to uvedomujem, že žijeme v takej dobe, že nás úplne nahlodal blahobyt. Spomeniem len taký príklad z minulého roku, že prišiel Benedikt XVI do Sv. zeme, stretol som niekoľko českých veriacich, ktorí tiež boli so mnou na nejakej púti a boli tam aj mladí chlapci, ktorí hovorili, že tiež idú do Nazaretu, aby tam prespali, a ráno sa prešmykli na omšu, že ráno hádam budú tam vidieť pápeža. Medzitým ma prosili, aby som im zohnal lístky, ak môžem, ja som im povedal, že im to nesľubujem, pretože ja sám pre svoju skupinu zháňam. Bolo mi to ťažké zohnať, pretože okolo sv. otca sa točilo okolo 70 tisíc policajtov, lístky boli veľmi limitované, ani cez slovenské veľvyslanectvo som to nemohol. Myslím si, že to bol piatok, nakoniec tie lístky večer boli zohnané. Tešil som sa, našej skupine som to predostrel, že vďaka Bohu máme lístky a že o takej pol druhej budeme musieť vyraziť, aby sme ráno boli na sv. omši. Na to mi nejaká pani učiteľka zahlásila, že oni nepôjdu, lebo sú unavení. Rozumiete, mňa išiel šľak trafiť, atď, ale uvedomil som si, že toto je obraz Slovenska. Jednoducho ako nepôjdu pozrieť Svätého Otca, ešte jeden pán mi zahlásil, že oni môžu ísť ho pozrieť do Čiech – isteže prvý tam vždy miništroval. A tak je to aj medzi našimi kňazmi.
            Keď som robil takú sondáž a mal som kňazov v Arse, myslím, že to dali do koša, dostali tieto príručky – niečo to aj stálo – nevadí, možno keď jeden začne, i tak mi to stojí za to. V podstate mi ide o to, aby sme trochu začali zmýšľať na inej vlne. Teda dnes byť kresťanom nie je to ako pred 20-30 rokmi. To si sami uvedomujeme, keď vidíme niektoré zmeny. Vidíme, čo sa dialo pri zmene režimu, ktorý Cirkvi robil aj dobre.
            Napr. taký charakter, ktorý predbehol v dejinách cirkvi čas, bol sv. Hieronym.
            Luther mal pravdu v tom, aby sme viac čítali Božie Slovo. Cyril a Metod nám ho preložili, možno aj cirkev mala určité dôvody v minulosti, keď nechcela, aby si ľudia čítali Bibliu sami, ale teraz, po II. vatikánskom koncile to nie je pravda. Cirkev nám hovorí, aby sme ju čítali. Ono to vyžaduje úsilie, disciplínu. To, čo nazývame lectio divina, je meditácia, príp. prečítanie textu, porozumenie, prípadne nejaká taká syntéza tej úvahy, čo to hovorí pre mňa a ako ja konkrétne si môžem urobiť rozhodnutie, aby som žil s Božím Slovom. Pretože o toto pri meditácii ide. Prečítať si text 3-4 razy, pomaly, užiť si ho a stráviť duchovne, aby k tomu rozhodnutiu došlo. Ale to dôležité je to ticho. To, čo nazývame kontemplácia, tomu nie sme vedení. Ja som hovorieval s manželmi a väčšinou problém bol v tom, že jeden chcel a druhý nechcel. Vo všeobecnosti máme u dospelých tento problém byť ticho. Teda keď sme ticho 2, 3, 5 minút, myseľ nám odbehuje poza bučky, poza peň, napravo, naľavo a naozaj sa vedieť sústrediť a počúvať len Boží hlas vyžaduje tréning, disciplínu. Keď my kážeme ľuďom, aby boli každé ráno ponorení do lectio divina 20 minút, väčšina povie, že nemá čas. Nato moja reakcia je asi taká, ako na tých, ktorí nechceli ísť pozrieť sv. Otca do Nazaretu. Raz za život je Sv. Otec vo Sv. zemi - jednoducho keď nemáme pre Boha čas, nemáme čas pre seba. Dnes je to pomýlené v našej hierarchii hodnôt. Je dôležité, aby sme sa vedeli preorientovať a uvedomili si, že čítanie Božieho Slova, lectio divina je modlitbou cirkvi. My sa modlíme žalmy, breviáre, prosíme Boha a disponujeme sa mu, ale na druhej strane užiť si Boha, chytiť toho Ducha Svätého – to si vyžaduje konkrétny čas s Bohom. Preto lectio divina nepraktizujú mnohí kňazi, ani veriaci, jednoducho vidia v tom akoby stratený čas. Potom skúsme pouvažovať nad tým, či nie je potrebná nejaká zmena, aby sme mohli cez Božie slovo mohli inak chápať sviatosti, Ducha Svätého v Cirkvi, učenie v Cirkvi, aby sme sa začali o to zaujímať, aby sme neboli len takí pasívni kresťania. Ako sa začalo kresťanstvo v súčasnosti vyvíjať na Slovensku a ako ho aj ja vidím zvonku, môžeme nazvať určitým folklórom. Teda nosia sa červené plášte, kúpim si červený plášť. Zmení sa móda a zadám si žold. Kresťanstvo žijeme ako zvyklosť, určitým princípom a dogmám vyhovieme, ale ako cesta života – to sa nás chytí len vtedy, keď začneme byť horlivejší. A tá horlivosť bolí. A keď vidíme tých druhých, aké dosahujú výsledky v športe, v umení, práci, ... a dajú do toho celú dušu, celé telo, potom sa pýtame, čo naozaj človeka pohýna, motivuje? Teda u týchto ľudí je to vlastná sláva, niekedy až premrštená ambícia, u väčšiny ľudí sú to peniaze, ale my máme večný život, my máme nebo, Pána Boha, Ducha Svätého. Tie naše odmeny. Tie z hľadiska veriaceho sú omnoho väčšie. Lenže veríme tomu? Keď tomu veríme, treba pre to niečo urobiť, teda na čom kresťanský život celý závisí, je vzťah k Bohu. A ten by sa nám mal upevniť cez čítanie Písma. Niekto môže nájsť aj iný spôsob, napr. v hĺbavej modlitbe, možno, ale vychádzame z toho, že aj sám Ježiš hovorí, keď hovorí o chlebe života, že je to Božie Slovo a Eucharistia. Nemyslím si, že dokážeme Eucharistiu pochopiť, vstrebať bez Božieho Slova. Ako pri sv. omši nie je platná sv. omša, keď prídeš na obetovanie. Alebo keď prídeš na sv. omšu a odídeš po kázni. Jedno súvisí a viaže sa na druhé - aj liturgia Božieho Slova, aj liturgia Eucharistie. Ja si myslím, že keď žijeme s Božím Slovom, nás to potom ťahá k Eucharistii. Eucharistia nám dáva spätné väzby, aby sme lepšie zažili Božie Slovo. Nie je to ľahký oriešok a treba reorganizovať mnohé veci, aby sme sa spätne vrátili ku Kristovi, aj v našich farských spoločenstvách, rodinách, aby sme vedeli odpovedať na krízu v spoločnosti, ktorá stráca vieru. Myslím si, že ani jedno manželstvo by sa nerozpadlo, keby obaja partneri žili z Božieho Slova a Eucharistie. Pretože by sa naozaj potom Božia láska preklenula k nim a oni by pochopili mnohé, mnohé veci, že život je ustavičnou obetou, pretože my sme ustavičnou obetou pre Ježiša. Lenže bez Božieho Slova sú tieto veci tak vzdialené a abstraktné.
            V súčasnosti mnohí čítajú vizionárov, pričom som nie proti tomu, ale keď nečítajú Bibliu, tak som proti tomu. Pretože Biblia je predsa Božie Slovo, a to by bolo treba lepšie a hlbšie poznávať ako Máriu Valtorti alebo Katarínu Emmerichovú alebo Brigitu Švédsku. Možno sa tieto veci ľahšie čítajú, to je pravda. Ale na druhej strane držme sa toho, čo učí Cirkev.